Spokojne konštatujem fantáziu má, len nech spokojne pokračuje.
„Tato, píšeš tie balíky??" letí na mňa otázka, keď ma vidí za počítačom.
Dumám už druhý deň, čo to vlastne to naše dítko po mne chce :)))
„Tato, dneska poobede, mi donesú tie balíky?" ozve sa nežný ale dôrazný hlások od nedojedených raňajok.
Hm, konštatujem, že ho tie balíky ešte neprešli, čo tým asi myslí?
Rozhodol som sa prísť záhade na koreň. A tak som sa začal vypytovať.
„Máš na mysli tieto balíčky?" a ukazujem na T-čosi poštu v tvare balíčka. „Nie!!" príde mi rázna odpoveď a nechápavý sklamaný pohľad.
Alebo takýto, dúfajúc potichu ukazujem na krabicu od mikrovlnky.
„Ten je malý !!"
„Ty nevieš???!!" ozve sa mu v hlase sklamanie. „Neviem" priznávam sa úprimne, musíš mi pomôcť.
„Nóóóo." začne a v očkách mu zasvieti veselosť a očakávanie. „Ja chcem Táááke veľké balíky ako sú skrine."
Po chvíľke rozmýšlania mi to „konečne" došlo :)))
Ide o skutočne veľké balíky, také v akých došiel náš nový nábytok :)).
Práve som získal novú zručnosť. Už sa teším ako si ju napíšem do životopisu. Jazyk štvoročných - mierne pokročilý:))).