„Lebo som bol na Jožkovom pohrebe."
V hlavičke hodnotí a spracúva moju odpoveď aďalej sa hrá s autíčkami.
Nečakane sa z diaľky ozve siréna sanitky.
„Tato a to ide Jožko v sanitke?"
„Nie pusinka nejde, Jožko ju užnepotrebuje"
„Tato? Aaaa Jožko už nepotrebuje svoje auto?"
„Nie, už ho nepotrebuje"
„Tato? a z čoho Jožko umrel"
Som ticho, ale odpoveď už vlastne v posledných dňoch počul veľa krát.Ako mu mám vysvetliť, že Jožkovi prvému slovenskému CFkárovi stransplantovanými pľúcami sa napriek svojej úžasnej a obdivuhodne silnej vôli, nasadeniu lekárov a sestier z Ružinovskej nemocnice ...
„Tato a koľko budem mať rokov, keď budem mať toľko ako Jožko"
„33" „Budeš mať 33"
A potom, že chlapi nepľačú.