Do Viedne chodím rád. Okrem kultúrnych podujatí a pamiatok rád navštevujem jej nádherné zákutia, pochutím si na skvelej zmrzline a úžasnom krevetovom šaláte. Nikdy však mojej pozornosti neunikne AKH. Neprehliadnuteľná výšková budova s heliportom a obrovským podzemným parkoviskom.
Pre Slovákov je to miesto, kde môžu dostať šancu na ďalší život. Nikto nevie na ako dlho ale ... .
Na bielo natreté steny, 2 posteľová izba. Usmievavá sestrička a lekárkainformujúca pacienta o priebehu operácie. Nie, srdce sme Ti nakoniecnetransplatnovali, len pľúca. Zhodli sme sa, že to budestačiť. Ak budú riadne fungovať pľúca, srdiečko to zvládne.
Na posteli sedí mladý chalan, z bokov spomedzi rebier mu trčia drény. Do nádoby pri posteli z nich cez hadičky odcházajú krvavé výlučky z pooperačných rán. Píše sa rok 1999 a ja som vo Viedni.
Život so sebu prináša prekvapenia. Sedím na posteli môjho kamaráta. Pozerám sa do očí mladého chalana, čo si chce nájsť frajerku a využiť novú šancu.
Len pár dní predtým som ozbíjal :))) svoju tetuo atestačnú prácu z transplantácie. So záujmom som si ju prečítal a tosom ešte netušil, že to čo čítam budem mať príležitosť vidieť a zažiťaj naživo. Veď koľko našincov malo možnosť spoznať človeka potransplantácii a debatovať s ním 3. deň po operácii.
"Ako sa cítiš?", pýtame sa opatrne. Úplne super, konečne sa možem nadýchnuť. Uznávam, že ísť 50 minút na záchod vzdialený 5 metrov nebolo bohviečo. Konečne bude schopný ísť sám do kina a niekoho si zbaliť. Jeho mamina sa len usmieva. Jej chlapček žije a tá frajerka, no veď sa ešte uvidí. Aj keď nejaké vnúčatko by sa hodilo:)).
Prichádza sestička. Usmieva sa na nás. Dáva si jednorázové rukavice a kontroluje drény, teplotu, ako sa cíti. Za minútu po nej zostáva len úsmev. O 5 minút prichádza doktorka. Je pôvodom z Ruska. Podebatíme trošku o minulosti a prítomnosti a o prognóze.
Môžeme sa zdržať aj niekoľko hodín. Len mu to prospeje. Áno všetko je v poriadku.
No vlastne nie tak celkom.
Dočerta, koľko má to parkovisko poschodí a kde som to moje auto ... .